Keď som od vydavateľstva Tatran dostala pozvanie na premiéru dlho očakávaného filmu Kde raky spievajú, neváhala som ani sekundu. Knižná predloha sa mi zapísala hlboko do srdca ešte v roku 2020 a do dnešného dňa je jednou z mojich najobľúbenejších. Ale dnes to nebude o knihe, možno len čiastočne. Dnes by som sa s vami chcela podeliť o svoje dojmy z filmu. Pre autentický zážitok vám odporúčam pustiť si k čítaniu túto dokonalú skladbu od Taylor Swift, ktorá je zároveň aj soundtrackom. 

Už úvodná scéna filmu mi vohnala slzy do očí a stiahlo mi hrdlo. Od prekrásnych scenérií Severnej Karolíny, cez výber hercov, po očarujúci lyrický jazyk - všetko to dokonale zodpovedalo mojej predstave. My knihomoli si obzvlášť potrpíme na hodnoverné stvárnenie podľa predlohy a v tomto prípade to tvorcovia filmu zvládli na výbornú. Neviem, či som už niekedy bola na premiére, počas ktorej som mala celý čas pocit, že film nevidím po prvýkrát. Bolo to vskutku čarovné!

Daisy Edgar-Jones je stelesnením Kye. Herečka dokázala vdýchnuť postave život, či už výrazmi tváre, ale aj svojskými vnútorným svetom a interakciami s inými postavami. Podarilo sa jej na filmovom plátne dokonale stvárniť podstatu Kyinej povahy - jej plachosť, nespútanosť a schopnosť postarať sa sama o seba. Kyu si jednoducho zamilujete v momente, keď ju uvidíte a budete jej držať palce až do úplného konca. No aj vedľajšie postavy stoja za zmienku. Tate a Chase boli extrémne dobrý výber, herci sa vžili do svojej úlohy a vám neostalo iné, než jedného milovať a druhého nenávidieť.

Prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, očarí podľa mňa každého diváka a ak by som si vo svojom ďalšom živote mala vybrať miesto, kde sa narodím, bola by to bez pochýb Severná Karolína. Životné cykly a bohatý život močiara ma fascinovali už v knihe a bolo zážitkom vidieť to na vlastné oči aj vo filme. Uvítala by som ešte trochu viac detailov z písania prírodovedných denníkov a následne vydania Kyinej knihy, no chápem, že tvorcovia sa sústredili skôr na romanticko-detektívny aspekt príbehu. Samotná romantika bola zrýchlenou verziou knihy, a preto jej chýbal aj ten pomalý lahodný build up, no na kvalite to filmu našťastie neubralo.

 
Čo sa mi v porovnaní s knihou páčilo na filme viac, bola chronológia udalostí a spôsob, akým bol príbeh vyrozprávaný. V knihe sledujeme život Kye lineárne, od útleho detstva až po dospelosť - a o samotnom súdnom procese sa dozvedáme až v poslednej časti knihy. Vo filme sme hodení priamo do diania na súde a príbeh je podaný retrospektívne. Film tak podľa mňa získal na dynamickosti a divák si vytvoril veľmi silnú emotívnu väzbu na postavy.

 
Čerešničkou bola čarokrásna melancholická hudba, ktorej bolo tak akurát, a tiež úryvky z knihy, ktoré boli elegantne zakomponované do deja.

Záver filmu som, podobne ako pri knihe, celý preplakala. A boli to veru srdcervúce vzlyky, nie len slzičky v očiach. Neviem presne pomenovať, čo ma na príbehu močiarneho dievčatka tak dojíma, no aj filmu sa podarilo držať moje srdce v pevnom zovretí. Možno je to očarenie Kyinou nespútanou divokosťou a obrovský obdiv jej odvahy. A možno fakt,  že malá časť mňa sa v jej príbehu našla a cítila sa na okamih pochopená.

 
Pretože každý tvor musí spraviť všetko preto, aby prežil.

Vidím to tak, že moje boľavé srdiečko potrebuje reread knihy čo najskôr. Príliš dlho neotáľajte a ak máte tú možnosť, choďte do kina a rovno si kúpte aj knihu, ak ste ju ešte nečítali. Budete mať zážitok na celý život, to vám sľubujem. Dajte mi v komentári vedieť, či ste film už videli, alebo či sa chystáte.

Za pozvanie na premiéru ďakujem vydavateľstvu Tatran a distribútorskej spoločnosti Itafilm. 

P