Medzi moje najobľúbenejšie zimné aktivity patrí jednoznačne lyžovanie. Je to ten adrenalín, tá rýchlosť, to sústredenie, ktoré ma napĺňajú štastím. Na lyžiach sa cítim slobodná a nespútaná. Na nič nemyslím, počúvam len tlkot vlastného srdca a hľadím dopredu. Hory sú mojím domovom a ja zdolávam ich vrcholy. Ten pocit je neopísateľný slovami. Celou zimou by som sa mohla prelyžovať a nič iné by mi vlastne ku šťastiu nechýbalo.

Ak by som sa mala rozhodnúť pre konkrétne lyžiarske stredisko, jasné že by to bola Jasná. Tá svojou rozmanitosťou lyžiarskych zjazdoviek umožňuje tráviť zimu na snehu menej či viac skúseným lyžiarom. Tatry síce nie sú Alpy, no myslím si, že napriek tomu ponúkajú nádherné prostredie a plnohodnotný zážitok zo zimných športov. Pre Jasnú sme sa rozhodli aj my s priateľom niekedy začiatkom februára. Nakoľko sme si už na jeseň kúpili Gopass a počas vianočných sviatkov sme akosi nestíhali ich využiť, semestrálne prázdniny sa naskytli ako vhodná príležitosť. A tak sa naše dobrodružstvo na lyžiach mohlo začať.

Počítali sme s tým, že počas pracovných dní sa nebude lyžovať tak veľa ľudí ako cez víkend. S čím sme však nepočítali bolo, že v Poľsku sa ďeťom začínali jarné prázdniny. Po takmer dvojhodinovom hľadaní parkovacieho miesta a státia v kolóne sme to zronení vzdali. No predsavzali sme si, že sa nenecháme odradiť a na druhý deň to skúsime zas.

Ďalšie ráno sme si privstali o hodinu skôr... a v pohode sme zaparkovali. Jasná má 40 zjazdoviek a lanovky prepravnú kapacitu cca 30 000 ľudí za hodinu! Toto číslo je šialené, napriek tomu sa tí ľudia kdesi v celom areáli stratia, niektorí na zjazdovkách, poniektorí v baroch. Človek teda nemá pocit, že sa s lyžiarmi bije o každý voľný kúsok svahu. Pred nepriazňou počasia chráni na svahu sedačka s bublinou alebo lanovka. No my sme si v ten deň objednali slnečné počasie a užívali sme si na tvári teplé hrejivé lúče. Obuli sme sa, vyviezli sa na samý vrchol Chopku a mali sme pocit, že nás už nič nezastaví... alebo predsa? Nuž, môjmu priateľovi sa po prvej jazde posunulo viazanie na oboch lyžiach. Žiaľ nikto nám nebol schopný pomôcť. Našťastie si priateľ zachoval chladnú hlavu a sám si to opravil. O prvú hodinu čerstvého snehu sme sa síce pripravili, zvyšok dňa prebehol našťastie bez problémov.

V ten deň sa nám lyžovalo tak super, že sme sa napokon rozhodli ostať ešte jeden deň. A bolo to správne rozhodnutie. Boli sme prekvapení, ako sa zo dňa na deň zhoršili snehové podmienky, pravdepodobne kvôli slnku, ktoré už niekoľko dní vytrvalo svietilo na južnú stranu. My sme si napriek tomu užívali každú chvíľku. Na konci dňa mi doslova horeli nohy. A tak sa z jednodňovej lyžovačky stala úplne neplánovane takmer trojdňová.