Milujem zimu. Je to tak už od môjho skorého detstva a pripisujem to sčasti aj faktu, že som vyrástla pod Tatrami. Tie sa počas zimných prázdnin stávali mojím druhým domovom a dodnes ma neuveriteľným spôsobom priťahuje mágia našich hôr. Keď krajinu pokryje snehová pokrývka, dodá jej nový rozprávkový rozmer. Pod nohami vŕzga čerstvý sneh, bez rukavíc sa dá vydržať len chvíľku, všetky zvuky sa odrážajú od konárov stromov poprehýbaných pod ťarchou napadaného snehu a v dopoludňajšom svetle sa trblietajú snehové vločky. Hoci nie každý zimný deň býva taký idylický, tieto momenty vynahradia všetky pochmúrne.

šťastné dieťa snehu

Prvý januárový týždeň ma zložila chrípka, takže môj plán tráviť väčšinu času na lyžiach totálne stroskotal. Preto som si koncom týždňa povedala, že si to nejakým spôsobom vynahradím. A tak sme sa v pondelkové ráno vybrali na Štrbské Pleso. Viem, že táto destinácia zažíva posledné dva roky vďaka Instagramu obrovský hype, v mojom srdci má však miesto už odo dňa, kedy ma tam moji rodičia vzali prvýkrát ako malé dieťa. O snovej krajinke som každému v mojom okolí rozprávala ešte niekoľko dní po výlete. Niektoré veci sa vekom proste nemenia.

Už samotná cesta autom bola zážitkom. Každou zákrutou sme sa k tej dokonale modrej oblohe priližovali viac a viac. Samotné pleso sa od parkoviska nachádza len kúsok, a tak som urobila trochu hanby všetkým Tatrancom a obula som si čižmy na opätku. Viem, je to ukameňovaniahodné, no na svoju obranu musím podotknúť, že tieto topánky majú skvelú protišmykovú podrážku a ani raz som sa nepošmykla. Nie že by som nevedela, ako sa na turistiku správne obliecť, táto prechádzka sa však túrou ani nedá nazvať, a tak ma len pobavili pohoršené pohľady okoloidúcich. Okolo jazera vedie chodník s dĺžkou zhruba dva kilometre, my sme sa prešli po prvej tretine, z ktorej je najkrajší výhľad na ikonický hotel a potom sme sa vrátili naspäť.

V ten pondelok som si uvedomila, že to je presne ono. Tie momenty s milovanými ľuďmi, ktoré ma robia neopísateľne šťastnou. Momenty, kedy máme všetci srdcia naplnené radosťou, že sme spolu. Jeden pre druhého.

Za krásou netreba chodiť ďaleko. Stačí, ak otvoríš oči a uvidíš ju všade okolo seba. Máš aj ty miesto, kam si chodíš prečistiť myseľ a stráviť nejaký čas osamote alebo s ľuďmi blízkymi tvojmu srdcu? Budem rada, ak mi o ňom dáš vedieť do komentára.