Tento úryvok z knihy podľa mňa dokonale vystihuje, o čom vlastne Tvrdá krajina je. Samotný príbeh nie je nič nové pod slnkom, podobných už bolo mnoho. No napriek tomu pre mňa kniha spomedzi všetkých veľmi výrazne vyniká a dlho som premýšľala, prečo to tak vlastne je.

Sledujeme tu príbeh pätnásťročného Sama - chlapca z malého amerického mesta, ktorý chce byť presne taký, aký nie je. Dospelý. Odvážny. Energický. Jedným slovom nesmrteľný. Nesmrteľnosť si však praje najmä pre svoju mamu, nad ktorou ako búrkové mračno visí vážna choroba a hrozí, že mu ju skôr či neskôr vezme. Sam zvádza vnútorný konflikt sám so sebou. Snaží sa prijať všetky zmeny, ktoré so sebou prináša prerod z chlapca na muža a zároveň je nútený spracovať obrovskú životnú stratu.

Spôsob, akým Wells píše, ma chytil za srdce od prvej sekundy a už ma nepustil. Poznáte ten pocit, keď do ruky chytíte knihu a okamžite viete, že to bude tá kniha? Tá, ktorú prečítate jedným dychom. Tá, o ktorej budete premýšľať ešte dlho po prečítaní a o pol roka si ju prečítate zas, lebo na ňu nebudete vedieť prestať myslieť. A potom si nakúpite a prečítate všetky ostatné dostupné knihy od autora. Toto je tá kniha.

V Tvrdej krajine nebolo ani jedno slovo navyše a všetko dávalo dokonalý zmysel. Samove zážitky, priateľstvá, emócie - to je jedna brilantne utkaná tapiséria, ktorú som v nemom úžase obdivovala a potom postupne rozmotávala vlákno po vlákne. Pretože také je aj dospievanie. Človeka v živote postretnú veci, ktoré ho natoľko zmenia, že už nikdy nebude úplný. No potom prídu ľudia, ktorí tu tapisériu dajú znova čiastočne doporiadku. A život ide ďalej.

Wells ma preniesol do čias môjho vlastného dospievania a ja som sa neubránila clivým, melancholickým pocitom. Takzvanej eufanchólii, ako by povedali Kirstie a Sam. Tie priateľstvá a prvé lásky, to som mu veru neskutočne závidela. Veľká časť príbehu sa odohráva počas letných prázdnin, no atmosférou mi dokonale zapasoval aj do tohto aktuálneho babieho leta. Sam a jeho kamoši milujú hudbu a filmy, a tak bol aj príbeh nabitý rôznymi referenciami, vďaka čomu u mňa stúpol ešte o jeden level vyššie. Záver knihy bol neuveriteľne krásny, mnohé objasnil no nechal aj priestor na premýšľanie. Presne také mám rada!

Slovami neviem vyjadriť, aké všakovaké emócie vo mne kniha vyvolala. Smiala som sa, spomínala, plakala, snívala, žila som... To je ono. Táto kniha mi pripomenula, čo znamená skutočne žiť. Tvrdá krajina je nadčasové dielo, ktoré by malo byť povinným čítaním na stredných školách!

Pri písaní recenzie počúvam playlist, ktorý je priložený v závere knihy a premýšľam, koľko takýchto výnimočných kníh ešte za svoj život prečítam. Možno to bude aj druhá kniha od autora, ktorá vyšla v slovenskom preklade pod názvom Na konci samoty. Kto vie.. Určite vám však o tom napíšem. Dovtedy si prečítajte Tvrdú krajinu. Sľubujem, že to neoľutujete.

Možno vás na knihu naladí tento knižný trailer. Alebo hudobné playlisty tu a tu. Dajte mi v komentári vedieť, či ste knihu čítali, alebo sa na ňu chystáte.

Za recenzný výtlačok zo srdca ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.